I. DIY pokus NEÚSPECH
Sprcha konštrukčne zložená z 2 ½ klietok z IBT kontajnerov na vodu a rozrezanej nádrže na polovičku. Pre väčšie zisky bola horná nádrž zakrytá plechom natretým na čierno.
Objem 200l. Princíp samospád. Voda napĺňaná zo studni hadicou. Vo vnútri sprchy kačírek :)
Poučenie: * 200l vody sa za deň nenahreje dostatočne ani pre jedného človeka. Nie som otužilec :(
* sprchová hlavica bola urobená z 5l prederavenej bandasky a {ne}mala tlak

"Solárna sprcha I.pokus"
II. DIY pokus NEÚSPECH
Oproti I.pokusu som objem zredukoval na 40l. Postačil modrý sud položený na latríne. Konštrukcia bola rozobratá. Zo sudu natiahnutá hadica samospádom do sprchového priestoru. Sprchová hlavica z 5l bandasky.
Poučenie: * ani toto riešenie nebolo dostatočné, ale bolo lacné
III. DIY pokus NEÚSPECH
Ďalší pokus už uvažoval napojenie na vodovod. Princíp bol taký, že sa vyrobil pasívny solárny kolektor, ktorý sa napojil na externý bojler. Do obehu bolo zapojené mechanické čerpadlo, ktoré funguje aj s AKU skrutkovačom. Voda sa do obehu napustila z vodovodu. Pri sprchovaní bol systém pod tlakom z vodovodu. Napúštacia hadica sa dala odpojiť a s pomocou hadicových koncoviek, ktorými po odpojení hadice voda nevyteká, tak bol systém uzavretý pre cirkuláciu. Princíp bol založený na samospáde a prirodzenej cirkulácii teplej vody, kde bojler bol na samom vrchu.
Poučenie:
Cirkulácia je malá až žiadna. I pri použití mechanického čerpadla s AKU skrutkovačom to nemalo žiaden vplyv. Bojler bol namiesto zvislo uchytený vodorovne kvôli obmedzému priestoru a tým sa skomplikovalo zapojenie.
zapojenie
bojler vodorovne NEVHODNÉ
pasívny solárny kolektor
pasívny solárny kolektor
pasívny solárny kolektor
pasívny solárny kolektor
IV. DIY pokus
Pokračovaním predchádzajúceho pokusu som systém vylepšil o elektrické čerpadlo. Takže sa použil pasívny solárny kolektor, bojler, a existujúci obehový cirkulačný systém. Do obehu bolo zapojené solárne čerpadlo na 12-24V DC na max 2bar, ktoré je možné napojiť priamo na fotovoltický panel, a ovládané týždenným časovačom na 12V DC. Voda sa do obehu napustila z vodovodu cez redukčný ventil s manometrom obmedzeným tlakom max 2bar., kvôli čerpadlu. Pri sprchovaní bol systém pod tlakom z vodovodu. Napúšťacia hadica sa dala odpojiť a s pomocou hadicových koncoviek, ktorými po odpojení hadice voda nevyteká, bol systém uzavretý pre cirkuláciu. Časovač zapínal čerpadlo každých 30min na 3min, pretože objem výmenníka (radiátora) v solárnom kolektore bol odhadom 5l. Za ten čas sa objem výmenníka vymenil. Od 12h kedy sa časovač spúštal až do 18h to je asi 14-krát tzn. 14x 5l = 90l. Plocha kolektora bola 2m2. V behu bol zapojený aj poistný ventil.
* bojler zo zberného dvora 80l {}
* rebríkový kúpelňový radiátor používaný {výmenník}
* pasívny solárny kolektor {PSK}
* solárne čerpadlo na DC {SČ}
* týždenný časovač {Č}
* fitinky, šróbovatelné koncovky na PEX trubky, hadicové koncovky, záhradné HDPE koncovky
* redukčný ventil {RV}
* spätná klapka {SK}
* ovzdušňovací ventil {OV}
* PEX trubky, vlnovec, HDPE záhradné hadice ¾“
Výsledok:Voda sa za slnečný deň ohriala dostatočne 35-40°C pre min. 1 osobu. Poistný ventil nebolo potreba, pretože tam bol redukčný ventil a solárny kolektor nebol taký výkonný, aby bola voda horúca. Systém fungoval automaticky a večer bola voda k dispozícii na sprchovanie. Ovzdušňovací ventil bol zapojený na vrchu z výstupu zo solárneho kolektora. Obehový systém ako aj bojler sa po sezóne vypúšťa.
Poučenie: * pri bojleri zo zberného dvora bude treba určite vymeniť anódovú tyč
* najjednoduchšie a najrýchlejšie je použiť PEX trubky so šróbovacími koncovkami
* použitý rebríkový radiátor sa nedá dokonale vyčistiť a tak je voda žltá ;) Do budúcna nahradiť výmenník z Cu trubiek v kolektore, alebo z PEX trubiek natretých UV odolnou čiernou farbou, pretože PEX trubky nie su UV odolné. Radiátor nie je chránený proti vodnému kameňu.
* dĺžka budúceho výmenník pre plochu kolektora 2m2 som vypočítal na 28m pri ½“ priemere, čo je cca 3,5l vody vo výmenníku
* trubky zo solárneho kolektora ukončiť M {MALE = samec}koncovkou
* výkon by sa dal zvýšiť zapojením ďalšieho solárneho kolektora zapojeného paralelne k prvému
* pri použití elektrického čerpadla môže byť bojler umiestnený aj nižšie ako je solárny kolektor a zvislo
* ak existuje možnosť použiť bojler vo vnútri tak treba udržiavať systém bez vzduchových bubliniek, pretože tie degradujú bojler
* zapojiť aj odbočku na vypúšťanie bojlera na vstupe {studená/modrá}
* kvôli vypúšťaniu systému pred mrazmi sa znižuje životnosť bojlera ako i radiátorového výmenníka
* cenovo som skončil pri 460€, ale to som kupoval veci navyše pretože občas sa človek spletie a nakoniec aj tak to prerobí inak.
zapojenie
bojler zvisle
redukčný ventil s manometrom